Nedávno som počula veľmi zaujímavý termín a osvojila som si ho za vlastný. Stretnutie sám so sebou. Uvedomila som si, že takéto stretnutia praktizujem na pravidelnej báze aj ja. Stretnutie so mnou neznamená nič iné, ako zastavenie sa, premýšľanie nad mojim smerovaním a sebareflexia nad konaním a vzťahmi s okolím. Častokrát si uvedomujem, že moje konanie ovplyvňujú mnohé situácie, rodinné prostredie a ľudia, s ktorými som vyrastala a stretla sa počas celého môjho života.
Naše správanie a vzťahy k ľuďom sú silno ovplyvnené vzorcami správania, ktoré si nesieme ako dar od rodičov a ľudí, ktorí nás formovali od útleho veku.
Výchova a riešenie hádok
Možno sa aj u teba objavujú neopodstatnené strachy, predsudky alebo neštandardné reakcie na vypäté situácie. Počas nich kričíš na deti, manžela, alebo máš dokonca sklony k citovej manipulácii. Možno si depresívna, máš poruchy príjmu potravy, alebo dokonca trpíš na rôzne závislosti (a nemusí to byť len alkoholizmus či gamblerstvo). Je až neuveriteľné, ako nám naše predošlé generácie a okolie odovzdávajú niektoré neželané vzorce správania, ktoré sa do nás zapisujú skutočne hlboko. Mnohé vzorce správania sú v nás podvedome vyryté a nerozmýšľame nad nimi. A to aj vtedy, keď nefungujú dobre. Od rodičov sa učíme aj to, ako sa správať k ľuďom, v partnerskom živote, ako reagovať na mnohé situácie. Je náročné sa vymaniť z naučeného správania, nie však nemožné.
Sebareflexia je základ
Ak sa pristihneš, že voči svojim blízkym alebo sebe reaguješ nevhodne, zastav sa a zamysli sa. Či už je to krik, hnev, sebaľútosť alebo vydieranie. Identifikuj problém a snaž sa spomenúť si, kde v tvojej minulosti sa objavil. Skús porozmýšľať, ako by si mohla reagovať inak, a čo by si preto mohla spraviť. Sebareflexia, motivácia a detailná analýza tvojich reakcií je základom riešenia. Uvediem ti príklad. Pri mojich chlapcoch sa niekedy pristihnem, ako som náchylná dávať im ultimáta. “Ak si neupraceš izbu tak si nebudeš môcť zapnúť počítač”. Dospela som však k poznaniu, že už na začiatku požiadavky smerom k dieťaťu mu dávam vyhrážku. Kto z nás ale má vyhrážky rád? Pravdepodobne nikto. Oveľa príjemnejšie znie veta: keď si upraceš izbu, ostane ti ešte priestor na to, aby si si mohol zapnúť počítač. Moji chlapci to neberú ako nátlak, ani ako vyhrážku a spolupracujú dokonca s radosťou.
Zodpovedná za svoje konanie si len TY
Uvedomujem si, že to, akým spôsobom pristupujem k výchove mojich detí je len a len moje rozhodnutie.
Napriek tomu je niekedy náročné odosobniť sa z tradičných rolí, ktoré nám vštepili naši rodičia. Občas sa aj ja pristihnem, že reagujem tak, ako by som nechcela. Ideálne je v takej situácii vyložiť karty na stôl a vysvetliť svojim najbližším, že tvoje konanie ovplyvnila kríza, neúspech, zlá finančná situácia či choroba.
Aj ja si uvedomujem situácie, v ktorých konám nesprávne a mám veľkú snahu robiť veci inak. Neplatí to len pri výchove detí, ale napríklad aj pri jednaní s ľuďmi, obchodnými partnermi, alebo riešení krízových situácií. A v konečnom dôsledku aj v konaní ku mne samotnej.