Mama Klaudia: "Štyri roky som čakala na spánok. Dočkala som sa."

““vase-pribehy-2”

Pamätám si deň pred prvým pôrodom, kedy mi každý hovoril, nech si ešte naposledy poriadne pospím. No keďže som dcéru prenášala, tak mi veľmi dávala najavo, nech sa “posuniem”, lebo nemá miesto nazvyš. Ostalo mi dúfať, že to materstvo nebude až také náročné a budeme pekne v noci spať. Dokonca to vyzeralo nádejne. Dcérka bola presná ako hodinky a budila sa každé 3 hodiny. Keďže som ju od začiatku dojčila, spolu s radosťou z malého “uzlíka v plienkach”, som to hodnotila ako super stav. Veď bude sa to len zlepšovať… Prešli 3 mesiace a frekvencia nočného budenia sa začala stupňovať. Ešte niekoľko mesiacov som žila s ilúziou, že sa to zlepší a dcérka bude aj naďalej spávať v detskej postieľke… 

Po 2 rokoch dojčenia 5 - 6-krát za noc a spania s dieťaťom v jednej posteli, som to vzdala. Do mesiaca sa dcérka odstavila s malou pomocou sama a ja som si na chvíľu mohla vydýchnuť. No môj sladký spánok netrval dlho. Hoci som si vravela, že už horšie ako pri prvej to byť nemôže, mýlila som sa. Druhé dieťa mi dalo zabrať aj psychicky. Pravidelné zaspávanie s plačom a budenie sa každú 1,5 hodinu mi pridalo pekných pár vrások a tmavých kruhov pod očami. Dennú energiu som pravidelne dopĺňala cukrom a na ulicu s deťmi som chodila v teplákoch. Mala som pocit, že celý život sa krúti len okolo detí a ja som len chodiaci tieň, ktorý si plní svoje materské a občas aj manželské povinnosti. Zo všetkých tých stresov, nedostatku spánku a zanedbávania vlastného zdravia som nakoniec skončila v nemocnici a dcérka bola nútená v 22 mesiacoch ostať bez dojčenia celú noc s ockom. 

Áno, bolo to vtedy náročné obdobie, ale dnes viem, že to bolo znamenie, ktoré mi prinieslo obrovskú zmenu do života. Poznanie, že mama musí myslieť aj na seba a svoje zdravie. Lebo deti sú spokojné a šťastné vtedy, keď je aj mama šťastná. Zmenil sa mi celý život a ja som si svoju rodinu a voľný čas začala oveľa viac užívať. Samozrejme, dopomohol mi k tomu aj poriadny zdravý spánok. A dcérka, síce dodnes spí so mnou v posteli, ale nebudí sa. Cíti moju prítomnosť a náš spánok je pokojný a zdravie opäť funguje tak, ako má.