Care for Mums - Simona Szántová: Právna poradňa

szantova

Som mamou malej princeznej, ktorá mi dala ten najkrajší titul - mama. Som právnička a moje skúsenosti zo štúdia v zahraničí spájam so záľubou v cudzích jazykoch, ktorým sa vo voľnom čase venujem. V Mamacare poskytujem podporu a informácie potrebné na chod nášho webu. Milujem dobré jedlo a šport. Som hrdá, že môžem byť súčasťou tejto výnimočnej komunity žien, ktoré sú nielen mojimi kolegyňami, ale aj priateľkami. 

 

Neváhajte ma kontaktovať

 

Zákonník práce upravuje postavenie slobodných matiek v zmysle starostlivosti o dieťa. Pomáha matkám jednoduchšie spájať pracovný život so starostlivosťou o dieťa?

Právna oblasť je pre ľudí občas poriadnou španielskou dedinou. Ak sa do toho ešte pridružia rodičovské povinnosti, vedieť sa orientovať v právnych otázkach predstavuje pre rodinu skôr príťaž ako pomoc. Simona Szántová je právnou konzultantkou, ktorá veľmi rýchlo pochopila, že spojenie rodičovstva/materstva a orientácia v právnej problematike predstavuje spoločensky dôležitú oblasť, v ktorej by chcela ponúknuť svoje právne vedomosti, materské skúsenosti i profesionálne nadšenie pre prácu. Radí rodinám, rodičom a špeciálne mamičkám, ktoré sa dostali do rôznych životných situácii, alebo ich trápia až existenčné otázky. V Mamacare poskytuje podporu a informácie potrebné na fungovanie tejto platformy.

Otázky a odpovede

Simona, myslí Zákonník práce na postavenie pracujúcich slobodných matiek a akým spôsobom im umožňuje spájať prácu so starostlivosťou o dieťa?
Zákonník práce v určitých ustanoveniach pamätá na “slobodné matky” a adresne na ich postavenie myslí, i keď tento termín nepozná. Môžeme sa v ňom stretnúť s obsahovo príbuznými pojmami, akými sú napríklad osamelý zamestnanec. Môže ním byť napr. slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena, ktorá žije sama, a rovnako aj spojenia, akými sú osamelá zamestnankyňa alebo osamelá žena či vo všeobecnosti len ako rodič.
Ako Zákonník práce osobitne pristupuje k tejto skupine ľudí? Majú slobodné mamičky nárok napríklad na viac dní dovolenky alebo OČR?
Zákonník práce bohužiaľ nijako špecificky nepristupuje k osamelým zamestnankyniam tým, žeby im priznal viac dní dovolenky. Rovnako nie je zvláštne upravený ani počet dní určených na ošetrovanie člena rodiny. Je preto len na individuálnom prístupe zamestnávateľa, či osamelým zamestnankyniam uštedrí iné výhody vzhľadom na ich životnú situáciu.
Akých iných výhod sa môžu slobodné mamičky, s odvolaním sa na Zákonník práce, dožadovať?
Zákonník práce špecificky upravuje práva a povinnosti osamelej zamestnankyne konkrétne: V tretej časti zákona v § 64 - zákaz výpovede je upravená situácia, kedy zamestnávateľ nesmie dať výpoveď osamelej zamestnankyni starajúcej sa o dieťa mladšie ako tri roky. Uvedený zákaz sa však nepoužije v prípade, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Rovnako sa zákaz výpovede nevzťahuje na dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre iné porušenie pracovnej disciplíny, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke. Posledným dôvodom, na ktorý sa zákaz nevzťahuje je, ak by zamestnanec, v našom prípade osamelá zamestnankyňa, z vlastnej viny stratila predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona.
Čo v prípade okamžitého ukončenia pracovného pomeru zamestnanej slobodnej mamičky?
Ďalšou možnosťou skončenia pracovného pomeru je aj jeho okamžité skončenie. Pri starostlivosti o dieťa mladšie ako tri roky osamelou zamestnankyňou je tento spôsob skončenia pomeru pre zamestnávateľa nemožný. V Zákonníku práce je upravené osobitné postavenie osamelého zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako 15 rokov, ktorému možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.
Ako Zákonník práce upravuje napríklad pracovný čas slobodných mamičiek?
V siedmej časti Zákonníka práce sa upravuje pracovný čas osamelej ženy trvale sa starajúcej o dieťa mladšie ako 15 rokov. Takáto zamestnankyňa sa môže zamestnávať prácou nadčas len s jej súhlasom, a zároveň sa s ňou pracovná pohotovosť môže len dohodnúť. Bez ohľadu na status osamelosti, ak žena trvale starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, odmietnuť môže iba, ak tomu bránia vážne prevádzkové dôvody. Do úvahy teda prichádza aj domáca práca alebo telepráca.
Môže si slobodná mamička nárokovať napríklad na predĺženie materskej dovolenky? Ak áno, za akých podmienok?
V Zákonníku práce je upravené osobitné postavenie osamelej ženy, ktorej patrí materská dovolenka v dlhšom trvaní, a to 37 týždňov. Zákon tiež upresňuje, na koľko týždňov sa poskytuje materská dovolenka v prípade, ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov. V tomto prípade sa jej poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov odo dňa pôrodu. Dlhšia doba materskej dovolenky sa pre osamelú ženu určuje aj v prípade prevzatia dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťaťa, ktorého matka zomrela.
Myslíš si, že je postavenie slobodných mamičiek Zákonníkom práce dostatočné podporované?
Zákonník práce v spomenutých častiach výslovne odkazuje na osobitné postavenie osamelých žien. Ženám - matkám, bez ohľadu na to či sú slobodnými mamičkami alebo nie, patrí v zmysle Zákonníka práce omnoho viac práv. Osobitne sú upravené situácie týkajúce sa tehotných žien, žien do konca deviateho mesiaca po pôrode či dojčiacich žien, alebo všeobecne len matky ako jedného z rodičov.
Čo odporúčaš všetkým pracujúcim matkám, aby sa im lepšie darilo spojiť pracovný a rodinný život?
Všetko je to jednotlivo na každej z nás, aby si pri výbere svojej práce, či pri komunikácii so svojim zamestnávateľom určila priority, stanovila limity, podmienky, prípadne privilégia, za ktorých bude pracovať, a súčasne vychovávať svoje deti a starať sa o ne. Na záver by som všetkým osamelým zamestnaným mamám odporučila o svojom statuse osamelosti svojho zamestnávateľa písomne informovať, a to kvôli tomu, aby túto špeciálnu ochranu s istotou nadobudli.

Slobodné matky a školopovinné dieťa

Na čo všetko vzniká slobodným matkám nárok, ak majú doma školopovinné dieťa?
Bohužiaľ, žiadne špeciálne dávky osobitne pre slobodné matky neexistujú. Sociálne dávky určené pre rodičov sú jednotné, bez ohľadu na status matky.
Ani v období zvýšených nákladov? Napríklad pri nástupe dieťaťa do školy.
S nástupom dieťaťa do školy sa finančná situácia pre rodičov z pohľadu dávok nijako extra nezmení. Štátne sociálne dávky, ktoré poberali doteraz, budú v rovnakej výške dostávať aj potom.
Ktoré konkrétne dávky to sú?
Prídavok na dieťa v súčasnosti predstavuje sumu 25,88 € na každé nezaopatrené dieťa. Od 1. júla 2022 sa tento prídavok zvýši na rovných 30,00 € a od nového roka 2023, je možné, že jeho výška stúpne na 40,00 €. To však záleží od našich zákonodarcov. Vzhľadom na trvalé zvýšenie tohto prídavku sa však ruší jednorazový prídavok na dieťa v sume 106,33 € pri nástupe dieťaťa do prvého ročníka, a to od 1.1.2023.
Kedy ho rodičia prvákov dostanú poslednýkrát?
Pri nástupe dieťaťa do 1. ročníka v školskom roku 2022/2023 ho rodičia prvákov dostanú naposledy vo forme navýšenia prídavku na dieťa za mesiac september. O obdobný príspevok pri nástupe dieťaťa na povinnú školskú dochádzku však môžu požiadať obec, v ktorej žijú. Skutočnosť, či ho konkrétna obec poskytuje a za akých podmienok, je možné nájsť obecnej web-stránke.
Majú tieto zmeny vplyv aj na výšku daňového bonusu?
Ak si pracujúca mama, nástupom dieťaťa do školy sa pravdepodobne, nie v súvislosti s nástupom samotným, ale z dôvodu veku dieťaťa, mení výška daňového bonusu. V súčasnosti sú v platnosti 3 vekové hranice, a to do 6 rokov, v rozmedzí od 6 do 15 rokov a nad 15 rokov. S prechodom do druhej vekovej kategórie by výška daňového bonusu klesla zo 47,14 € na 43,60 € mesačne. Keďže momentálne bol novelizovaný zákon o dani z príjmov, od 1. júla 2022 nastáva zmena. Tou je úprava z troch vekových hraníc na dve, do 15 a od 15 rokov, úprava výšky daňového bonusu a podmienok uplatňovania. Daňový bonus na dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov, je stanovený v sume 70,00 € mesačne. Od 1. januára 2023 sa očakáva výška daňového bonusu až vo výške 100,00 €. Je dôležité poznamenať, že od júla 2022 do konca roka 2022 bude zamestnávateľ pri spôsobe výpočtu sumy daňového bonusu postupovať pre rodičov výhodnejším spôsobom. Buď podľa starého postupu, kedy si rodičia uplatnia sumu 43,60 € mesačne, alebo novým spôsobom, čo predstavuje 70,00 € na dieťa (poznámka: maximálne však do sumy podľa percentuálneho limitu základu dane podľa počtu vyživovaných detí).
Je možné v rámci súčasných štátnych dávok získať pre školopovinné deti ešte nejaké eurá navyše?
Eurá naviac by mohli dostať rodiny v podobe “krúžkovného” v zmysle navrhovaného zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Deti vo veku od 5 do 18 rokov by dostávali 50,00 € mesačne. O tom, na ktoré voľnočasové aktivity ho bude možné využiť, Ministerstvo školstva alebo Ministerstvo kultúry určí vo svojom zozname. Na využívanie krúžkovného by mala slúžiť aplikácia, v ktorej budú mať ako deti, tak aj poskytovatelia aktivít zriadené svoje kontá. A tak opäť raz a zas uzatvárame náš rozhovor s tým, že žiadne špeciálne ustanovenia vo vzťahu k slobodnej mamičke a jej školopovinnému dieťaťu neexistujú. Mamičky si musia poradiť s dávkami a príspevkami, ktoré sú dostupné pre rodičov, bez ohľadu na ich aktuálny sociálny status.

Slobodná matka v očiach štátu

Aké štátne podpory môže využiť slobodná matka? Je nejako extra zvýhodnená?
Hovorový termín “slobodná matka” slovenská legislatíva nepozná. V jednotlivých právnych predpisoch sa však môžeme stretnúť s pojmami obsahovo totožnými, napr. osamelý rodič, zamestnanec alebo poistenec, resp. zákon o rodine používa pojem “nevydatá matka”. Zákonník práce priznáva viac nárokov osamelému rodičovi, preto môžeme tvrdiť, že tento predpis do určitej miery zvýhodňuje postavenie slobodných mamičiek.
Ako postavenie “slobodnej matky” upravuje zákon?
Zákon o sociálnom poistení upravuje postavenie osamelej poistenkyne v časti - materské, kde osamelým poistenkyniam priznáva dlhšie obdobie poberania materského. Osamelosť musí poistenkyňa preukázať predložením príslušných dokladov, napr. čestným vyhlásením o osamelosti.
Na akú podporu má takáto “slobodná mamička” právo?
Zákon o rodine používa pojem “nevydatá matka”. V zmysle tohto zákona má nevydatá matka nárok na príspevok na jej výživu a úhradu niektorých jej nákladov. Otec dieťaťa je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi povinnosť vopred poskytnúť sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka. Upozorňujem, aby si tento nárok uplatnili už v čase tehotenstva, nie až po pôrode, nakoľko by neboli úspešné. Náklady, ktoré si matka žiada uhradiť, musí samozrejme preukázať. Pôjde najmä o náklady súvisiace s kúpou tehotenského oblečenia, zvýšenými vyživovacími nárokmi tehotnej ženy, dopravou do zdravotníckeho zariadenia či doplatkami za lieky.
Je teda postavenie “slobodných mamičiek” zo strany štátu dostatočne podporované?
Osobne som toho názoru, že postavenie slobodných matiek nie je v súčasnosti dostatočne podporované. Žena ostane sama, peňazí je málo, zodpovednosti veľa. Cesta, kým sa žena skutočne dostane k financiám, na ktoré má nárok, je veľmi dlhá a byrokraticky náročná. Akoby zákonodarca nemyslel na už aj tak komplikovanú situáciu slobodnej mamičky, ale život jej väčšmi strpčuje nepriaznivá legislatíva a komplikované procesy. Štát nechá slobodnú matku trápiť sa, nech sa sama postará alebo nech jej pomôžu rodičia… Mnohokrát, aby matka pre dieťa zabezpečila základné potreby (nájom, strava, škôlka), musí mať dve zamestnania, zháňať opatrovateľky, pričom s dieťaťom trávi málo času, a nie vlastným zavinením. Milé slobodné mamičky, máte to ťažké a ste naše hrdinky!
Čo by týmto mamičkám pomohlo na ich neľahkej ceste?
Slobodným mamičkám by určite pomohlo, ak by sa s ohľadom na ich status pre ne rodičovský príspevok zvýšil. Do určitej miery by týmto mohli pokryť náklady, na ktorých úhradu sú samy. Zvýšenie rodičovského príspevku by bolo žiaduce aj s prihliadnutím na skutočnosť, že výška dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou (napr. tehotenské, nemocenské, ošetrovné) nie je nijako ovplyvnená statusom matky samoživiteľky.

Matka samoživiteľka a najčastejšie životné situácie, kedy vzniká dôvod žiadať vyššie výživné a ako postupovať

Kedy je vhodný čas a príležitosť požiadať o zvýšenie výživného, ak je matka navyše samoživiteľka?
V prvom rade je dôležité vymedziť si základné pojmy týkajúce sa výživného. Výživné je upravené v tretej časti zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V zmysle tohto zákona je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon upravuje aj nasledovné: 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Čo konkrétne z toho vyplýva?
Z uvedených ustanovení zákona o rodine vyplýva, že najvhodnejším časom na úpravu výšky výživného je práve zmena pomerov rodičov alebo dieťaťa, teda ich schopností (napr. vzdelanie, fyzické možnosti či zdravotný stav), možností (napr. trh práce, nezamestnanosť, vek...) a majetkových pomerov (napr. príjmy a vlastníctvo vecí). U dieťaťa ide najčastejšie o jeho nástup do škôlky, školy, prechod na iný stupeň, jeho záľuby, koníčky, záujmy, športy, nadanie, talent, iné aktivity či zdravotný stav.
Môže byť výška výživného súčasťou mimosúdnej dohody? Na čo všetko to má ďalej dopad?
Samozrejme, závisí od skutočnosti, či sa rodičia dieťaťa na zvýšení výživného medzi sebou dohodnú alebo bude potrebné sa obrátiť na súd, ktorý rozhodne na základe návrhu jedného z nich. Spravidla je to oprávnený rodič, ktorý úpravu výšky výživného žiada. Podľa skutočnosti, či terajšie výživné bolo určené súdom alebo dohodou rodičov, závisí aj typ podania, ktorý bude v prípade nezhody rodičov potrebné podať na súd. V prípade už súdom určeného výživného bude potrebné podať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti; v prípade skoršej mimosúdnej dohody rodičov o výške výživného je potrebné podať na súde návrh na určenie výživného.
Na čo všetko sa musí rodič žiadajúci vyššie výživné pripraviť?
Rodič žiadajúci vyššie výživné sa musí pripraviť na dokazovanie, v ktorom sa budú preukazovať pomery rodičov, príjmy, výdavky, resp. záväzky prípadne jeho iné vyživovacie povinnosti, počet vyživovaných osôb v domácnosti, náklady na potreby dieťa a jeho oprávnené výdavky, ktorými sú najmä výdavky na bývanie, strava, oblečenie, lieky, hygienické potreby, materiály na štúdium, krúžky a pod... Mama musí počítať s argumentáciou zo strany otca, ktorý má právo vyjadriť sa.
Čo všetko berie súd do úvahy?
Súd neberie do úvahy len príjem rodiča, ale zohľadňuje vo všeobecnosti reálny štandard a jeho životnú úroveň. V zásade by medzi životnou úrovňou rodičov a dieťaťa nemal byť rozdiel. Výšku výživného môže ovplyvniť aj častosť stretávania sa povinného (otca) s dieťaťom. Okolnosti každého jedného prípadu sú individuálne. Výška výživného určeného súdom však môže byť odlišná od navrhovanej výšky, nakoľko súd rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Čo by ste odporúčali matkám, pre ktoré je táto téma aktuálna?
Záverom by som všetkým slobodným mamám odporučila sa s otcom dohodnúť, pretože je to nielen jednoduchšia, ale aj kratšia a menej nákladná cesta.

Záznamy neboli nájdené...